Niečo staršieho, písala to jedna dievčina, trošku mi to pripomíne e-witch
Minulosť
Večer. Bar. Známi. Nuda
Sedím. Sedím v spoločnosti svojich ,, priateľov ´´
Sedím. Sedím sama
Rozhovor mi splýva s dymom z cigariet. Neviem o čom sa hovorí
Viem že zase o ničom
Nechal si ma tu sedieť samú. Včera si tu sedel. Dnes nie
My sa jednoducho míňame. Vždy sme sa míňali
Kráčal si inou cestou kde si ma nestretol. Nechcel si ma stretnúť
Ty si nevedel naplniť mňa. Ja zase teba
A tak to všetko bolo o NIČOM
Ja som chcela byť naplnená
naplnená láskou
Stačila mi tvoja prítomnosť
a bola som šťastná
Stačil tvoj pohľad
a bola som šťastná
Potom sme sa niekde stretli
a neuvedomovala som si ťa
Odišiel si
zostala som prázdna
A blúdila som
Vo svete a po rovnej ceste
nevedela som udržať rovnováhu
nemala som sa o koho oprieť
Nikdy som sa nemala aj keď si bol pri mne
Všetko mi bolo jedno
lebo som pochopila
že túžbou a cieľom každého
je niekoho mať
niekoho milovať
Bolo mi jedno
keď mi kamarát rezal nahriatym nožom ruku
bolo mi fuk
že sa na to dívam a vychutnávam si bolesť
bolo mi jedno
keď mi pustil z nosa krv a pil ju
bolo mi úplne jedno
že si pustil z nosa krv ktorú som pila
nevadilo mi
že mi na plece cigaretou vypálil hviezdny veľký voz
a stŕhal z čerstvých rán kožu ktorú sme potom jedli
Bolo mi jedno
že robím nechutnosti
lebo som bola vyprahnutá a prahla som
Aj keď som sa tvárila
že som nad tým všetkým
že mňa sa nič nemôže dotknúť
z očí mi sršala pohŕdavosť
no aj tak to bola len pretvárka
len maska
ktorú som sa bála strhnúť z tváre
aby ma nemohol nikto odhaliť
a prečítať
A potom si všetci uvedomili:
,,Je v depresii
a kazí nám náladu ´´
A rozveseľovali ma
kričali po mne – Prestaň! Prestaň už!
Nechceme vidieť , takého človeka ´
Buď budeš normálna
alebo zmizni!
Zostala som normálna
-Ahoj! Ako sa máš?
(fráza, strojený úsmev) Vlastne ťa nerada vidím
my dvaja si nemáme čo povedať
lebo túžim byť sama
-To vážne! (so záujmom) To je úžasné!
Obťažuješ ma. Mám chuť ti napľuť do tváre
Mám chuť ti kopnúť do rozkroku, priateľ môj!
Mám chuť ťa zabiť.
Ale to nemôžem spraviť
To predsa nie je NORMÁLNE
Všetci ma obťažujú
Svojimi frázami
Svojím kecaním toho istého dookola
čo dávno viem
čo mám dávno za sebou
Je to pre mňa vyčerpávajúce
berie mi to sily
a to úplne ZBYTOČNE
Tak som sa stala normálna inak
Ožrala som sa
Zabávala spoločnosť
bola vysoko komunikatívna
a hlavne som si na nič nepamätala
Ale aj to ma unudilo
Tak som ušla
Ušla preč
Ušla do iného prostredia
Ale i tam to bolo to isté
Tie isté vyčerpávajúce debaty
o NIČOM
Utekám večer do parku
Plná bolesti
prší
dážď mi hľadí rozpálenú tvár
a plačem
Slzy stekajú
-Už je koniec? Vyplakala si sa?
Dobre a teraz sa môžem opäť vrátiť
po ďalšiu bolesť
a po ďalší plač
Aspoň to ide von
Inak by som sa zadusila
Zadusila sebou
pretože to neplačú moje city
ale moja prázdnota
tá ma mučí
zoviera vo svojich studených rukách moje srdce
ktoré kričí
-Tak ma už zabi!
No ona nechce moju smrť
chce moju najhlbšiu bolesť
ktorú cítim každý deň
No nastáva niečo horšie
Nedokážem sa baviť
ani s kamarátmi ktorých vidím málokedy
Sedím. Sedím a pozerám do blba
A prichádza môj doktor cez lásku
-Ja ti poviem ako máš nájsť lásku
-Pochybujem
-Budem ti dávať otázky a ty mi budeš odpovedať
-Je mi to jedno
-Milovala si už niekedy?
-Nie
-Prečo si to myslíš?
-Pretože nikto nemiloval mňa. A láska jedného, aby bola aspoň trošičku úplná, potrebuje lásku druhého.
-Čo je podľa teba láska?
-To neviem. To sa dá iba cítiť. A nikdy sa to nedá úplne uchopiť
-Prečo tu sedíš ako ľadová kráľovná? Keď tu budeš stále takto sedieť, tak ťa bude každý obdivovať, no nik sa k tebe nepriblíži.
-Problém je v tom, že ja NIČ necítim. Hľadám a túžim nájsť. No stratila som svoje city. K nikomu nič necítim.
-Si chladná!
-Viem
-Si sama. Si zabúraná ľadom!
-Naozaj si mi pomohol. Ale nič si nepochopil. Som chladná preto, lebo som prázdna. V prázdnote vzniká chlad. Ďakujem za pomoc. Odíď!
-Urob s tým niečo!
-Odhalil si mi naozaj to, čo som o sebe vôbec nevedela!
Chcem byť pozitívne naladená
Sršať energiou
No nejde to
A prichádza môj NAJŠŤASTNEJŠÍ deň
Idem s bratom na funky party
On za svojou priateľkou
ja ako doprovod ktorý sa bude musieť potom vzdialiť
Ale koho tu nestretnem?!
Kamaráta
a s plnou krabičkou tabletiek extázy
Ponúkne i mňa samozrejme
Mne je to jedno
Keď dáva...prečo nie?!
Čo by to už len na mne mohlo spôsobiť?
A svet je krásny
mám chuť každému človeku povedať že ho milujem
Všetkých dnes milujem i keď je mi z nich na grc
Som štyri hodiny ,šťastným človekom ´
behám hyperaktívne po parkete
a tancujem
Mať tak stále v sebe extázu!
Nežila by som svoj život
no ani by som netrpela
A kto vlastne žije svoj život?
Všetko je len preľud tieň
Žijem (ako všetci) z minulosti a budúcnosti
no prítomnosť neviem zachytiť
prežívam
sem-tam žijem
prežívam a žijem
ale nie naplno
to sa nedá
dosiahnuť dokonalosť
Len v našej mysli je skutočnosť
sny prežívame naplno do hĺbky
Tiene
Som tieň!
A ráno?
Ako vždy! Seriem na tento pojebaný život!
Všetci sme tu šťastní s maskami na tvárach
Jebem na všetko, nenávidím, nenávidím, nenávidím!!!
Večer. Bar. Známi. Nuda
Som opäť na začiatku
A nie som schopná zapojiť sa do debaty
o tom
kto z nás je väčší idiot
Na samovraždu nemám
nechcem ju
Myslím na ňu
Pár práškov, trošku alkoholu...
Aj keď mi behajú zimomriavky po chrbte
keď hľadím von z okna na 7 poschodí
a hlas mi vraví:
-Skoč!
Nakloním sa a vlasy mi vejú
nohy mi tŕpnu
je to vzrušujúci pocit
a práve v tomto momente
-CHCEM SKOČIŤ!!!
A tu ma nejaká tlaková vlna stiahne späť
Zavriem okno
-Ja nemôžem skočiť. Čo ak ma tu naozaj čaká šťastie?
Aj keď veľmi dobre viem že nečaká
Áno. Viem si predstaviť šťastie
Viem si predstaviť ,lásku´, naplnenie
Vzťah
v ktorom by som bola ako ostatní normálna
vydať sa len tak na cestu do neznáma ale s NIEKÝM
behať po zasnežených kopcoch ale s NIEKÝM
blázniť sa ale s NIEKÝM
usmievať sa čisto bez masky ale na NIEKOHO
milovať sa ale s NIEKÝM
nechcieť zomrieť ale s NIEKÝM
a túžiť po živote no s NIEKÝM
Robím niečo
Prebehne mi hlavou
-Ale sama
a všetko sa mi v tom momente rozpadá
A preto jem pred ľuďmi v ,,slušnej ´´ reštaurácii
cibuľu z popolníka, v ktorom sú dohorené špačky od cigariet
kam som si tú cibuľu nahádzala
a preto ležím na koľajniciach
odkiaľ ma kamaráti násilím odnášajú preč
a preto močím pred ľuďmi otáčajúcimi hlavy so zhnusenými pohľadmi
s pohľadmi ktoré pohŕdajú
s pohľadmi ktoré zabíjajú
s pohľadmi ktoré sa robia že chápu
no nevedia nič
s pohľadmi ktoré odsudzujú
tú osobu ktorú vidia pred sebou
telo bez buše
a preto ležím na zemi na autobusovej zastávke
pred kopou ľudí
Autobusár predo mnou radšej zavrie dvere a odíde
kopem do stĺpov
zo zloby
som nepotrebná
Vzniká vo mne časovaná bomba
A vybuchujem
Stále a intenzívne
Kopem do stien
ktoré si ma hádžu z jednej strany na druhú
chcem ich zbúrať
zapieram sa do nich
a tým viac sa tlačím do vnútra
Búcham šialene rukou do steny
pretože chcem aby to napätie zo mňa vyprchalo
lebo ma úplne zničí
Mám chuť si dochrámať tú ruku
skrvaviť ju
vybiť sa na nej
No potom to začne znovu
a znovu a znovu a znovu
a ja šaliem
Nebojím sa smrti
Premýšľať o nej ale nechcem
Nebojím sa jej v určitom momente v ktorom túži zasiahnuť
ale nebude to tak skoro...
možno len nepoznám cestu
pretože mám na výber plno ciest ktoré nevedú nikam
a vždy sa vrátim späť na začiatok a skúšam inú
no raz narazím na tú cestu
cestu smrti
lebo to je jediná CESTA
cesta z tohto bludiska
Prítomnosť
Zdvíham kotvy a som rozhodnutá
putovať ďalej
Som donútená putovať ďalej
a opäť sa vracať na tie isté miesta
a opäť sa vracať do minulosti
plnej neutíchajúcich bolestivých zážitkov
a opäť sa len vracať a vracať
až sa z toho všetkého nakoniec pozvracať
Vybíjam si smútok na papieri
vybíjam si z hlavy tvoje pohľady
čierne nemé hlboké úbohé bolestivé zarážajúce
pľuvajúce pichajúce trpké milujúce priateľské
Triaška triaška triaška neutíchajúca triaška
Som zase na konci so silami
vnútro sa ide udusiť vnútro ma ide zadusiť
zvíjané v cigaretovom hnise
zvíjané od napätia
Čakám kedy sa tá struna na gitare roztrhne
ten tlak nejde vydržať
Prosím, neodchádzaj! Si ten ktorý by mal byť. Alebo možno len ten ktorého som si vysnívala.
Neodpovedáš?
Áno. Som drsná. Som krehká. Som šialená. Som harmonická. Som PRETVÁRKA. Som HRA. Som to JA. Tak trochu v sebe stratená.
Áno. Pokazila som to. Chyba strieda chybu.
Nepoučiteľná!
Vidíš ma. Si si istý že vidíš MŇA? Čo ak je to len šedý odraz v zrkadle? Len rysy môjho tela? Len slabý odraz?
Chcem kúsok z teba. Iba kúsok. Kúštiček. Omrvinku. DAR! Ale ja darčeky nedostávam.
Zhnusila som sa ti?
Viem, že áno.
Viem prečo.
Táto taktika boja mi nevyšla.
Potrebujem nájsť svoju kostru. Pevnú. NEZLOMITEĽNÚ.
To som nechcela. Ale stalo sa.
On : Ale mňa to vôbec nezaujíma. Ty si robíš zle.
Áno. Ja si robím zle. – usmievam sa nakrivo. Srdce mi plače
Nevnímaš ma. Toho človeka, ktorého vidíš pred sebou, to nie som ja. Je to len maska na maske. Taktika na taktike.
Unikol si mi.
Slnko mi pozerá do unavených do smutných očí
Slnko, vyčisti tú bolesť vo vnútri!
Slnko, spáľ ma na popol
Unikal si mi
Popustila som opraty.
Vytrhol si sa
Snažila som sa dostať ťa opäť do ohrady ako divokého koňa ktorý sa splašil a ušiel
Nenápadne som naháňala tvoj tieň
No ty si unikal
Potom sme sa už nestretli
Unikol si
Nestačím
Berieš mi dych
Je krásna. Má modré oči. Je vždy vysmiata. Aj ju bolia vnútornosti. No je šťastná, tak si to neuvedomuje. Zaplavuje miestnosť radosťou. Čím je ona krásnejšia a veselšia, tým ja neuveriteľne rýchlo starnem. Neuveriteľne starnem. Moja krása sa pri nej stáva len spomienkou. Moja energia, moja vitalita, ktorou som pred pár dňami sršala, je na bode mrazu.
Studené meravé telo
Ktoré vyžarovalo
Studené meravé oči
Ktoré vyhasli
Studené meravé ruky
Ktoré zmodreli
Studené meravé pery
Ktoré prestali cítiť
Ktoré nikdy nepobozkáš
Hnusné červivé falošné prehnité pery
ktoré sa ti štítia
Prosím ťa zohrej ich!
Prosím ťa pritúľ si ich k sebe!
Prosím ťa vezmi si ich!
a rob si s nimi čo chceš!
Ja nenávidím neistotu
Mám jej plné zuby
Nie je pravda že som rada keď neviem na čom som
Nie je pravda že chcem že túžim po neistote
Potrebujem len pevný strom
o ktorom budem vedieť že ak sa o neho opriem celou svojou váhou
tak NESPADNE!
A ten strom si musí byť istý
že stále budem ležať len v jeho korune
a ošetrovať jeho polámané konáriky,
tie ktoré nevydržali silnú búrku
Áno preľud áno nepravda áno klamstvo áno lož
nie nebudeš nikdy naplnený
nie nebudem úplne nikdy naplnená
ale cítiš že nechceš byť sám
ale cítim že nechcem byť sama
Už nie si sám
Závidím nenávidím preklínam odpadávam búšim do seba
bojujem vojnu vo vnútri
skrúcam sa v bolesti
plačem
Keď ju vidím som šťastná
lebo v nej vidím teba
a mne stačí tvoja prítomnosť
Ty mojou opovrhuješ
Je nepríjemné vidieť ako si človek ubližuje
ako na sebe hasí zápalky
ako mu hnis vyteká z ruky
ako ten hnis pije
ako skáče na barový pult
ako skáče pod autá na autá
ako surovo a nechutne nadáva
ako grgá v spoločnosti
Nie som anarchista
nie som pouličný blb ktorý chce len tak zo srandy alebo z nešťastnej lásky spáchať samovraždu!
Nie som ten ktorý si neváži život!
Nie som ten za akého ma pokladáš!!!
Naznačím mu že si môže ku mne prisadnúť
On : Čo je, modroočko?!
-Modroočko? – usmievam sa
On : Prečo si smutná?
-Ani neviem. Zmocnil sa ma taký stiesňujúci pocit. Chcem si ho vydriapať z tela. Obiť to telo o stenu.
On : Si agresívna?
-Ani nie. (len plná napätia)
Bola som dlho sama. Môj život ovládal krutý panovník nosila som okovy a ani o nich nevedela. Bola som tak sladko slobodne neslobodná. No vždy som sa k tomu krutému panovníkovi sama dobrovoľne vrátila aj napriek tomu, že som vedela, že je to Zlý a Krutý panovník. Nebývala som na jeho hrade. Nechcel ma tam!
Jedného dňa prišla na hrad krásna princezná a odvtedy môj panovník nemyslel na nič iné ako na ňu a ja som nemyslela na nič iné ako na neho.
Viac sme sa nestretli. Ja som sedela vo svojom domčeku sama a všetkých svojich uchádzačov odmietala.
-Chcem byť sama (vravela som si). Zostarnem prázdna. No moje srdce sa stále chveje!
(Ubehlo pár rokov. A prišiel večer, ktorý nikdy nemal prísť. Moje ochabnuté srdce, ktoré sa chvelo stereotypne už taký dlhý čas, pocítilo prudký náraz. Ten náraz ho vyviedol z pokojného , tak trochu mŕtvolného spánku.)
Nie on mnou nebol zasiahnutý
ale prenikol pod moju hrošiu kožu
a ukázal mi nielen povrch prekrásneho jazera ale i jeho drsné dno
Zase cítim
Túžim po dobrom panovníkovi ktorý ma na svoj zámok uchýlil
nedal mi nič
dal mi všetko
Chcem panovníka ktorý ma ale nepustí ďalej ako do vstupnej sály svojho obrovského zámku
Túžim po panovníkovi ktorý ma prebral z jedného sna a uložil do ďalšieho
Milujem panovníka ktorý ma naladil a rozozvučal
a zabil zabil zabil ma
spálil rozsekal obesil prepichol upálil otrávil zadusil
USMRTIL
Rátam okná
kde si?
kde žiješ?
Žiješ?
Tvoje roztrhané rifle ťa prezradili
a ja stále hladím do tvojho okna
Svieti sa!
Si tam!
Je tam tma!
Snáď ťa stretnem
Sedím šťastne
nevšímaš si ma
Sedím nešťastne
nenávidíš ma
Môžem sa aj roztrhať
neľúbiš ma
Snívam:
O: Potrebujem s tebou hovoriť!
-O čom?
Ťahá ma do izby
O: Čo to robíš?
-Nerozumiem.
Sedí na posteli oproti mne
O: To JA ti nerozumiem!
-Ha. – ironicky sa usmejem
Prisadne si ku mne a ...
ležím mu ticho v náručí
a vychutnávam si tú istotu
Trasiem sa sama v posteli
nespím
nejem
viem o tom len ja
je to skryté tu vo vnútri
Prišiel si po mňa princ na čiernom koni
Snívam o hviezdach o mesiaci o mori
o lúke v ktorej ležíme zaliati slnkom
Snívam v posteli v ktorej okrem mňa nik neleží
Vidím ho usmievam sa ako on
vidím zreteľne jeho tvár
vidím jeho pohyby mimiku
som rozrušená
Odídeme poslední z baru
spievam – Raz snáď ku mne zavíta ... a ja budem šťastná!
O: Nó...
-No áno. Láska
O: Neexistuje
-Úplne dokonalé neexistuje nič.
O: Keď už sme pri frázach. Vieš čo je manželstvo? Niekde som to čítal. (ticho) Manželstvo je spomienka na lásku. A vieš ktorý list sa píše najťažšie?
-Neviem
O: Prvý a posledný
Krásna debata o ničom
Len prázdne slová zbližujú
dokonca nás naplnia
Odchádzaš
Smútim
Teším sa na dnešní večer
Nespím
Ahojte všetci vospolok!
Usmievam sa na vás
nevidím ale VÁS
vidím len JEHO
on nevidí mňa
Pozdravil ma je iný
-Prečo si taký iný?
O: Čo, ja?! – usmieva sa opäť, nahadzuje milý úsmev. Pretvárka! Čo ho trápi?!
Tancujeme
Pustili sme si tri náhodné pesničky
(veď život je tiež náhoda)
Jeho vôňa mnou preniká
Cítim ju na celom tele
Cítim HO na celom tele
Mlč!
Nevrav nič!
Nepozeraj sa po ľuďoch!
Len cíť!
O: Som nervózny. Nedokážem tancovať. Musím pritom aspoň rozprávať.
(držím ruku na jeho ústach)
-Nechaj slová slovami. (šepkám) Mlč a cíť!
Uvedomujem si ťa!
Uvedomujem si tvoj dych
tvoje dotyky
tvoje roztomilé úsmevy
tvoj smiech
tvoje telo
Ale myslíš na niečo iné
Na koho?
K: On sa dievčat bojí. Len ho zober tancovať!
O: Ja ťa, brácho, zabijem! Ja netancujem!
-Každý tancuje. Každý vie tancovať. Poď!
-Môžem ťa sem chytiť? Nebude ti to vadiť? Je to len v rámci výuky tanca!
O: Aspoň niekto sa ma bude chytať!
-To myslíš ako?
O: Že sa ma teraz nikto nedrží.
Tancujem tancujem a tancujem
točí sa mi hlava
no musím stáť pevne na zemi
nedať poznať že ma privádza do rozpakov
trasie sa mi pri ňom hlas
O: Keď som chodil so svojou priateľkou, veľa som pil. A bol som potom agresívny. Teraz keď pijem som že vraj roztomilý. Už by som nechcel taký vzťah.
-Ja som agresívna len niekedy. Raz sa mi podarilo rozkopať stenu jedného baru. Daj si dolu okuliare.
O: Nie!
-Prečo? – vezmem mu ich z očí. Krásne sa červená
O: Vadí mi to.
-Ty si krásne hanblivý
O: Ty s tím ale problémy nemáš
-Aj ja som hanblivá. To že sa správam takto, (tichšie) je len tvrdým výcvikom. (to môj krutý panovník)
O: Ja ale niekedy svoju hanblivosť zneužívam.
-Ja toho tiež dosť zo svojich vlastností zneužívam.
Chcem sa správať ako moja kamarátka
ísť si za svojím cieľom
pokým tu je
Nepremárniť šancu
Byť bezprostredná
Aj keď vo vnútri dostatočne zakomplexovaná
čo nie je našťastie vidieť
Možno to s tým znásilňovaním jeho osobnosti preháňam
ale túžim byť v jeho blízkosti
stáva sa zo mňa roztomilý vlkolak
čo túži po teplej ľudskej krvi
po pravidelnou tepe
Už nechcem mať ľadové ruky!
Ale už rozmýšľam o svojej poprave
kde budú všetci stáť
v čiernom
Len tak stáť a nevšímať si ma
no ja sa tam postavím
a budem na všetkých kričať
jedných milovať a druhých nenávidieť
jedným slúžiť a druhých využívať
ukážem im svoju nepokoru svoju zlobu svoju panovačnosť
aby ma znenávideli
aby sa na mňa nalepili
a pomohli ma vychovať
a starali sa o mňa
lebo to nie je nepokoj v duši
to je HNEV VZBURA TÚŽBA PO NAPLNENÍ
Rozmýšľam nad tým že prestanem naháňať túto úbohú zver
aj keď ma to baví
tá naháňačka
pretože ma privádza k šialenstvu myšlienka
že tento lov bude neúspešný!
-Čo tým sleduješ?
-Chcem ho vyprovokovať. Stojí tam ako idiot a ja trpím. Ja nie som poľovník, ktorý potrebuje uštvať svoju zver. Ja som osamotená laň, ktorá leží v zelenej tráve pri jazere odrážajúcom jej podobizeň, laň ktorá čaká čaká čaká. Aj keď urobí nejaké prvé kroky, potrebuje odozvu. Potrebuje impulz, že i ona je dobývaná, že aj tá druhá strana túži po tom istom.
-Už si ho nevšímaj! Nerozprávaj sa s ním.
-Áno! (nechcem to. Potrebujem sa s ním rozprávať)
-Koniec! Koniec komunikácie! Hľadaj si seberovných! Hľadaj si vraha a nie obeť!
Opäť pijem
Opäť sa pálim
Opäť nenávidím
Posielam ho preč
Nadávam mu
Robím si z neho poskoka
Ja musím byť tým panovníkom trýzniteľom
Teraz som hrdý egocentrik
využívam ľudí
Neprosím
Neďakujem
Len beriem
On na mňa smutne pozerá
O: Nechajte ju tak. Ona sa ničí! Sama si ničí svoje zdravie!
-Áno premúdrený môj pane, sama sa ničím, to čo staviam to vzápätí rúcam. Nechcem sa upäť na stavbu, obdivovať ju, slúžiť jej pokým sa nezrúti, a potom plakať. Ja ju postavím a hneď zrútim. Nebolí to tak veľmi. Lebo som nemala možnosť zvyknúť si na ňu.
Bolí ma bok
Bolia ma pľúca
Nemala by som fajčiť
Skrúca ma
ale ja potrebujem cítiť bolesť
potrebujem obecenstvo ktoré bude dojaté z môjho ,utrpenia´
potrebujem aby mi všetci lízali moje rany
potrebujem cítiť NIEKOHO
a potom sa budem smiať ako mi to všetko všetci zožrali
-Ja mám rada ,, iných ´´ chlapov.
On : To znamená čo?
-Že musím dlho toho človeka dobývať tak ako on mňa a potom dlho nevedieť o výsledku boja.
On : Prečo všetky ženy milujú tú neistotu? Nie je snáď nádherné byť si istý, že ťa niekto čaká doma, že existuje niekto, o koho sa môžeš oprieť? Je pravda, že nič nie je isté, že neexistuje 100% istota, ale prečo práve 100% neistota?
-Nebola by to nuda? A kde je ukryté tajomstvo? Je treba a je to úžasné odhaľovať stále niečo nové na tom druhom.
Usmievam sa. Rozmýšľam. Myslím si vo svojej hlave.
-Neznášam neistotu. Chcem to, čo nemám, čo mať nemôžem. Hrám sa. Vravím ti to, čo nie je pravda. Chcem priťahovať. A ľudí priťahuje to, čo nedokážu obsiahnuť, alebo si len myslia, že to nedokážu dosiahnuť. Chcem, aby ma niekto analyzoval. Chcem, aby ma niekto objavoval. Nachádzal ma. Chcem! Chcem, aby na to prichádzal pomaly pomaličky, ale aby na to prichádzal.
To temné miesto
Zadymená miestnosť
plná ľudí ktorí sú sami
V nočné hodiny
sa k tebe pomaličky blížim
ako nočný vták
bez krídiel bez tela
zanechávam za sebou len tieň
Hľadíš moje rany, môj veľký voz
O: Prečo sa ničíš? Prečo ničíš seba? To je to najhoršie ničiť seba!
Smutne sa mi smejú oči
Zachráň ma
som vyrovnaná
napriek tomu balansujem nad priepasťou
Vo výške
stojím na jednej nohe
no niekto ma musí držať
držať za ruku
inak by som sa neodvážila
hľadieť do diaľky na tú krásu
lietať v oblakoch
lietať vo vetre
O: Mala by si ísť načerpať nové sily do prírody!
-Áno, mala by som. (ale nemôžem) To ticho tá neporušená nádhera tá vyrovnanosť tá čistota prírody tá samota ma zabije. Preto tam nesmiem ísť. Nie sama!
Dívam sa do slnka
do priepasti ktorá je podo mnou
na cesty na autá na koľajnice na vlaky
na suchú trávu
na prebúdzajúci sa život
Nie je tu tak chladno
predsa cítim smrť
ktorá sa prechádza okolo mňa
-Čo na mňa pozeráš?
-Len sa smejem vašej ľudskej úbohosti. Ste smiešni tvorovia. Najskôr ma k sebe voláte a keď prídem, odháňate ma, pľujete mi do očí.
-Nie nikto nechce zomrieť, ale v živote zomierame veľakrát aj bez tvojej pomoci.
Drž ma blízko seba
Tvoja ruka mi privinula hlavu
o svoje plece
a ja v tebe ležím
zabáram sa do teba ako do teplej periny
a keď ma z toho sna prebudíš
nechce sa mi vstať
Strhneš spod mňa tú perinu
a odídeš.
Je to len môj pocit
len môj môj
-Nemusíš tu byť! Ja ťa nechcem do ničoho nútiť! Ak nechceš, nemusíš so mnou tancovať!
On : Len prosím bez výstupov! Sľúbil som ti jednu pesničku. To dodržím!
Slovo chlapa!
Há! Zmizni! Zmizni mi z očí! Zmizni mi z tela! Zmizni mi z duše!
Čo to robíš?!
Si ku všetkým milý
Nenávidím ťa!
Letmo si chytil moju ruku do svojej
alebo som ti ju nanútila ja
Uvidíme sa
Ešte sa uvidíme
Nechoď preč!
-Ahoj.
Nedívam sa za tebou
aj keď je to očividné
Nie už by som ťa nemala vidieť
Nie už si mohol zomrieť
No ja predsa utekám tam kde si
Vyhľadávam ťa
Si chladný
Si plný lásky
Si asexuálne sexuálny
Si v klube osamotených
Si v klube škaredých
Ale nechceš tam zostať navždy
Čo robíš v klube?
Ty si vzor Nehy
Túžby
Istoty
Šťastia
-Vypadni! S tebou sa nebavím! Sklapni!
K: Ja sa o ňu vážne bojím. Už jej nenalievajte!
-Viem, čo robím! Nestaraj sa do toho kamarátka moja! Nepoznáš ma! Nevieš, čo chcem! Mám svoju hladinu. A u nej ešte nie som. (Len sa snažím pochovať jeho rodiace sa sympatie ku mne a pochovať môj rodiaci sa cit k NEMU. Cesty najťažšie sú najkrajšie, ak sa zvládnu. Ale túto cestu nezvládnem! Preto cúvam)
-Ako to vieš?
-Viem to. Vo vnútri je to cítiť. Je potrebné naučiť sa počúvať svoje telo.
Tak som to nakoniec skurvila
Behanie cez cestu
nadávanie
ignorovanie semafórov
skákanie po autách
Prečo nie?
Nič nebúram
Nič neničím
ani nechcem
mám len plno energie
plno vnútorného vzrušenia
ak to nedám von
zadusí ma
Prečo sa nebaviť?
Prečo sa neodpútať?
Prečo nerobiť to čo človek chce?
Prečo nežiť?
Som smiešna?
Som nevyzretá?
Som dieťaťom?
Som nedospelá?
Frázy frázy frázy frázy
samé úbohé frázy
Som to ja
aj keď sa úplne nepoznám
ale túžim byť raz anarchista
raz dáma
raz hlúpa husička
raz intelektuálna feministka
netúžim byť jedno
chcem všetko! Túžim po všetkom!
bez obmedzenia!
Uchváť ma!
Nie to ty nedokážeš!
-Poď s nami ešte do baru!
On : Nie. Idem spať. Vážne musím!
-Ale poď!
On : Fakt dnes nie.
-Ako chceš!
Ale prišiel
Nie kvôli mne
Proste prišiel
no nechcel prísť so MNOU
Prišiel SÁM
Zmietam sa v kŕčoch na zemi
zmietam sa v sebe
zmietam sa v tme
a vidím len teba
Ty opäť nevidíš nič nevidíš
Irónia osudu
a ďalšia fráza
Tento deň je vyčerpávajúci
predsa sa odhodlám ísť von
Sledujem tvoje okno
V izbe sa svieti
Si tam
Dúfam že prídeš
Máš tam ženu
,lásku´
,sestru´
Ste spolu
ležíte na barovom pulte
dívate sa nežne do očí
hľadíte si prsty
Som skamenená socha
Bez života
Unavené a utrápené oči
ale aj na nich sa prebíja von viac maska únavy
Nedokážem vstať
Už ma nevidíš
Som priehľadný duch noci
Hľadíš všetkých
rukami
očami
slovami
Mňa odbíjaš
Ranu mi čistí niekto iný
Snažím sa predstierať že mi je to jedno
Karty neklamali
Cítila som to verila tomu
On : Dnes s tebou nejdem tancovať.
-To ani nechcem. Som unavená
Nezvládam to
rozhovory
úsmevy
nútené je to vynútené donútené prenútené
Idem spať
vidím tvoju izbu
vidím JU vidím TEBA
vidím všetko
tú idylu
Zase neskoro
Zase zbytočne
Zase násilne
Zase s neúspechom
Deň a noc spolu splynuli
Nerozlišujem
Myslím
Dúfam
Snívam
Viem
Odumieram
Zostať tu ešte deň?
Dívam sa na ŇU
Nie nezostanem tu
Píšem a hľadím na zapadajúce slnko
Ty mi dýchaš za chrbtom
Slzy tečú
Na všetko zabúdam
Si tu len ty
Autobus plný ľudí
Chcem aj nechcem odísť
Vrátim sa späť!
Teraz!
Čo ma tam čaká?
NIČ
Dívam sa na svoju skrvavenú ruku
na svoju druhú dobitú modrú ruku
Vytláčam si zbytky starého hnisu
mám horúčku
no nevnímam
Slzy sa mi rinú z očí
ľudia sa dívajú
nepríjemne
prekvapene
zarážajúco
smutne
vystrašene
Plačem pred NIMI. Úprimne. Dnes nehrám!
plačem po nekonečne dlhom čase
a nejde to zastaviť
Nie, nie je to kvôli nemu
plačem pre seba a kvôli sebe
Oči to tak chcú – očistiť svoje zadymené
a nepriehľadné sklá
a hlavne moje vnútro to potrebuje – zbaviť sa TOHO pocitu
(prázdnoty a nenaplnenia)
Smiešne
pár dní
pár viet pohľadov dotykov
urobí tak veľa
pár dní dokáže vymazať z duše , pár rokov´
vymazať cit srdca a zachovať ho ako spomienku v pamäti
kde sa stratila moja minulosť?
Už ju necítim
Nechápem to
TY si odvisol na strome v búrke a bez slnka
Kymácaš sa vo vetre
Zmodrený
Si MŔTVY
a z mojich očí nevypadla ani jedna slza
slza spomienky smútku
ANI JEDNA!
Držíš ju pevne vo svojom náručí
Bozkávaš jej hladký krk
Nezvládam
nezvládam
seba
život
ktorý plynie len tak
Stojím v dlhom rade
kedy sa dostanem aj ja na rad?
Kedy ma obslúžia?
Dohra prítomnosti
Chcete vedieť ako skončila táto moja hra?
On nemiloval tú ženu
o ktorej som si myslela, že ju miluje
Začínal cítiť ku mne to čo ja k nemu
Ale o tom som nevedela
Áno zahrala som si krásnu etidu
ale len sama so sebou
Dokázala som za jeden večer zničiť
to čo som tak dlho stavala
Znenávidel ma
a táto rozprávka mala i rozprávkový koniec :
V ten večer začal utešovať moju smutnú kamarátku
Dali sa dokopy
A ja som zostala sama so svojou maskou na tvári
A naozaj som sa nad tým všetkým zabávala
Ale hlavne sama nad sebou
Budúcnosť
Stojím na ceste uprostred púšte
neuveríte mi
ale mňa naozaj nezaujíma kam tá cesta vedie
ale ktoré auto mi TU zastaví
a dá napiť
lebo za chvíľku SKAPEM!
Nastavení
Registrace
Přihlášení/Login
Ale aj tak ta mam rad 
