Dennicek starého slabého naturálneho hejtera Carabasa


Jdi na stránku Předchozí  1, 2, 3 ... 233, 234, 235
 
odeslat nové téma  Odpovědět na téma - Dennicek starého slabého naturálneho hejtera Carabasa  Úvodní stránka -> Osobní tréninkové logy -> Dennicek starého slabého naturálneho hejtera Carabasa
Rychle na stránku:
Zobrazit předchozí téma :: Zobrazit následující téma  
Autor Zpráva
decarabas


PříspěvekZaslal: pá srpen 10, 2018 2:50 pm    Předmět: Odpovědět s citátem

vlk# napsal:
decarabas napsal:
Do Levoče to je +- 90km cez les a po pomerne náročnom teréne. Vybavenie a jedlo je obmedzené striktne na rok 1645, takže sa teším na pľuzgiere na nohách, preliate hektolitre potu, nepohodlný spánok na zemi, hlad a spálených 1500 kcal denne len chôdzou. Po návrate asi budem mať sixpack A skorbut.


to půjdete z Košic až do Levoče paráda... kolikrát se spí? to by mě taky bavilo... s vybavením a jídlem striktně neomezeným


Ak sa nič nepokazí, budú to tri noci. Len sa má postupne kurviť počasie,tak som zvedavý
_________________
Voda je mokrá, nebe je modrý a ženský mají tajemství. Koho to sere?

(Joe Hallenbeck - Posledny skaut)
nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
decarabas


PříspěvekZaslal: st srpen 15, 2018 8:53 am    Předmět: Odpovědět s citátem

Tak a od včera večera som doma. Myslím, že by bolo vhodné stručne pospomínať, zhodnotiť a ohodnotiť tých, čo prežili, aj poďakovať tým, čo neprežili.

Ako som spomínal, malo ísť o putovanie z Košíc do Levoče, trasa je obvykle naplánovaná na 5 dní s prespávaním na chatách. My sme to osekali na 4 dni s prespávaním kade tade. Výbava striktne 1645, iba hygiena/zdravie pochádzala z dnešných čias, takže toaleťák, zubná kefka a podobne boli povolené.

Deň prvý: Vyrazili sme z Košíc v dobrej nálade, dolaďovali sa výstrojné prvky. Nové topánky boli pohodlné, ale padali mi gate. Opasok som požičal Dominikovi, tak som si ich zviazal špagátom. Fungovalo to výborne a vyzeral som ako seladón, žiadne komplikácie. Cestou sme stretli párik pútnikov oproti. Dievčina sa vyjadrila, že sme zlatí a že oni sú na ceste tri týždne z Bratislavy do Bardejova a majú za sebou 600km. Dominik sa prvýkrát psychicky zrútil, keď mu došlo, že našich 90km je oproti tomu hovno a že zavalitá drobná žienka po 30ke má nachodené omnoho viac a tvári sa oveľa veselšie ako my Dievčina zopakovala, že sme zlatí, odfotila si nás a pokračovali sme v ceste.
Po pár hodinách šliapania na nás zaútočil vlk. Nie vlk z lesa, ani Vlk z fóra, ale kurva schovaná v nohaviciach a začala nám ožierať stehná. Kto si niekedy uhnal na turistike vlka, vie cca, aké príjemné to bolo. S každým krokom sa to zhoršovalo, niekto trpel viac, niekto menej, ale mali sme so sebou skrátka peknú zvorku. Na chate Lajoška bola nutná oprava. Prezliekol som si iné, dlhšie, spodky, čím som vlka prekryl a uspal na zvyšok výpravy. Nie všetci mali to šťastie a jednu etapu sme neskôr nazvali Tanec s vlkmi.
Na Lajoške sme si dali guláš a pivo, aby sme povzbudili bruško aj morálku, chatári nám oznámili, že deň pred nami tam rovnakým smerom putovalo 5 mladých dievčat a pokračovalo sa. Na noc sme sa uchýlili do akéhosi posedu s krásnym výhľadom na Košice, tento deň pre nás znamenal 26km v nohách prevažne po kopcoch (prekonali sme okrem iného dve lyžiarske zjazdovky). Zničení a unavení sme sa zložili na tvrdé kamene a štrk v posede a zahájili bezvedomie, teda spánok. V noci nás zobudila búrka, ale smiali sme sa jej do očí, keďže sme boli pod strechou. Počasie teda zmenilo taktiku, zahnalo mraky a poslalo zimu. V živote som tak nevymrzol v auguste Do rána som sa klepal ako čivava a modlil sa za svitanie, ktoré nie a nie prísť. Zato Rišo chrápal ako nosorožec s astmou, takže aspoň budil všetkých ostatných.

Deň druhý: Nevyspatí a unavení sme precitli do nového dňa. Ako sa ukázalo, ešte sme ani netušili, čo je to únava Šliapali sme ďalej s vidinou teplej kávy na chate. Ujo chatár nám oznámil, že otvára až o deviatej, ale aspoň nám dovolil doplniť zásoby vody. Dominik si dal horúcu čokoládu z automatu, ktorú sme mu závideli, Nabuko si rýchlo išiel kúpiť tiež, ale automat mu vyprskol pohár na jednu stranu a čokoládu na druhú, takže smola. Absolvovali sme raňajky a pokračovali sme do Gelnice.
Cesta do Gelnice vyzerá ako pondelok ráno cestou do práce v zápche, keď máte hnačku. Idete niekam, kam nechcete ísť, ešte to aj trvá a každú chvíľu sa z toho poseriete. Zostup bolel, cesta sa kľukatila, slnko pálilo, voda dochádzala a keď zistíte, že Gelnica je 500m od vás, dôjde vám, že je to zrada, lebo to je vzdušná čiara, po ceste sú to ďalšie dva kilometre serpentín. Privítal nás malý cigán "Ujo, nemace cukrik?", ktorého som chcel kopnúť do hlavy, nie preto, že som rasista, len mi vadil, a otvorená krčma, kde sme si hneď dali pivo, aby sme nabrali pošramotené sebavedomie. Potom výstup na Plejsy, čo je ďalšia lyžiarska oblasť, takže kopec stúpal rovnako strmo ako moja agresivita. Ale na Plejsoch nás privítal chatár Ivan, borovička, pes Schumi a somár Peťo a oných mýtických 5 dievčat, čo vyrazilo pred nami z Košíc. Dominik s nimi skúsil prehodiť pár slov, ale bol opitý a ony veriace, takže ich čoskoro pourážal a mohli sme ísť spať. Tentokrát na drevenej verande chaty, čo bol pre nás totálny luxus a Hilton, len sme museli dávať pozor na Peťa, ktorý nám chodil jesť klobúky a palice. Schumi mi naviac ukradol a ožužlal zásobu sušeného mäsa. 26km za nami.

Deň tretí: Únava značná, bolesť nôh rastúca, morálka nula nula prd. Kým dievčatá raňajkovali, umytučké, voňavé, v kraťáskoch s dobrou náladou, urobili sme si náskok zostupom do Krompách. Ako inak, po zjazdovke. V strede kopca ma začala opúšťať podrážka ľavej topánky a po chvíli aj pravej. Nie že by som bol nejaký útlocitný, ale predstava, že budem šliapať ďalej bosý ma vyplašila, tak sme dojednali, že bratova kočka mi na vytýčené miesto v priebehu dňa privezie náhradný pár. Cesta do Krompách bola ohavnosť. Nekonečné klesanie, kolená ubolené, všetci hladní a dojebaní. Dominik už začínal mať seriózne trable s nohami a kolenami a podchvíľou sme ho čakali, lebo zaostával. V Krompachoch sme si kúpili raňajky a ďalšie zásoby, ale stratili sme tam hromadu času, takže dievčatá sa nejak dostali pred nás, čo sme zistili po ďalšom krutom výšľape do dediny, ktorej meno neviem, lebo nemali krčmu, tak nech sa pojebú. Čo je to za dedina na Spiši, kde kurva nemajú krčmu??? Tak sme s babami sedeli pred obchodom, ony pili džúsiky a my pivko a potom sme šli kus cesty spolu, ale čoskoro sme ich odpojili, bratova frajerka doručila náhadné boty a tak sme pokračovali do Žehry, kde sme zistili, že ani tam nemajú krčmu!!!!!!! a pokračovali sme po nádhernej oblasti Dreveníka až kamsi doprdele do Spišského podhradia. Kým sme čakali na Dominika, ktorý kvôli ohryzeným nohám a rozbitým kolenám nedokázal zísť z kopca normálne, ale len cúvaním!!!!! a kvôli ktorým už mal niekoľko výbuchov, kedy bil deku palicou!!!!! sme sa dohodli, že je čas zvoľniť a dopriať telu aj duchu trochu vzpruhy. Vybavil som penzión, kde sme sa konečne osprchovali, dali sme si pizzu a kofolku a vyspali sa na normálnej posteli. Stálo to smiešnych 9eur za hlavu a večer sme mali nádherný výhľad na vysvietený Spišský hrad, odporúčam. 25 kilometrov za nami.

Deň štvrtý, posledný: Ako sa ukázalo, nasledovali sme zaujímavý trend. Čím bola noc lepšia, tým horší bol nasledujúci deň. A pretože sme mali úžasnú noc v penzióne, čakalo nás peklo. Cez Spišské podhradie sme prekrivkali do Spišskej kapituly. Parádna oblasť, naozaj bolo na čo pozerať, odtiaľ sa žiaľ cesta začala kurviť. Značiek bolo pomenej, viedli okolo diaľnice a cez pole, kde v bezmračnom počasí slnko bilo kladivami lúčov rovno do lebky. Do toho stúpanie, nekonečné kopce a nakoniec sme došli k lesíku, kde sa značky stratili úplne. Tu sme urobili najdebilnejšie rozhodnutie ever a rozhodli sme sa skrátiť si cestu lesom. Do piatich minút sme blúdili ako Janíčko a Marienka, sledovali sme takú pešinku, čo vyšliapali podľa stôp kopýt asi diviaky, aby sme sa nakoniec vymotali na cestu, po ktorej sme mohli ísť od začiatku. Stratili sme tam hromadu času a energie, našliapali sme zbytočné kilometre v teréne, kde by zapadol aj traktor, len aby sme sa dostali do dediny, čo sa volá Úloža. Skurvenú Úložu sme nevedeli nájsť ďalšie dve hodiny, čo sme blúdili po kopcoch, tá pičovská diera bola zahrabaná medzi lesmi tak, že keď sme k nej boli na dohľad a vzdušnou čiarou tak 500m, stále sme museli obísť pol lesa, aby sme sa tam dostali. Najhoršie na tom bolo, že sme reálne boli už len 9km od Levoče, ale blúdili sme v lesoch pod Úložou. Keď sme sa dostali z lesa, zistili sme, že tú posranú dedinu treba celú obísť po obrovskej lúke, lebo celý jej spodný koniec je oplotený. Bol som sekundu od nervového výbuchu, keď vybuchol Dominik A že ten výbuch stál za to! Myslím, že v tom momente, ak by ho nejaký miestny skúsil konfrontovať, ubijeme ho palicami.
Aby sme našli krčmu, museli sme prejsť ďalšie dva kilometre, lebo v Úloži nič nemôže byť blízko. Prisahám, že raz sa tam vrátim a tu všivavú dieru vypálim. Až sa mi zahoja nohy.

No a odtiaľ to bolo už len pár kilometrov do náááádhernej Levoče, kde sme oficiálne ukončili celé putovanie, takže za tento deň ďalších 20km, ale v odpornom teréne. Keď sme sedeli v krčme, objavili sa po dvoch hodinkách naše staré dobré dievčatá. Stiahli náš 5hodinový náskok na slabé 2 hodiny vďaka nášmu Úložovému chaosu... Ale prišli sa poďakovať za šípky z dreva a kameňov, ktoré sme im nechávali v nejasných úsekoch, aby vedeli, kadiaľ ďalej.

Ok, tento reportík je znôška nadávania a uplakanosti, ale naozaj to bola skvelá skúsenosť, ktorú si rád nikdy nezopakujem. Bolo pár skvelých momentov aj zážitkov, ale aj hodne bolesti a únavy. Stratil som 2,5kila, mám brutálne opuchnuté nohy a chodidlá plné pľuzgierov. Zrušil som boty za 100e, niektorí ďalší tiež. Velikánsky obdiv každému jednému, ale hlavne asi Dominikovi, ktorý mal od konca druhého dňa seriózne problémy a napriek tomu sa zaťal a dal to. Ale dali sme to nakoniec všetci, takže HA!!! Až brat spíše seriózny článok, hodím sem pre zaujímavosť link.






_________________
Voda je mokrá, nebe je modrý a ženský mají tajemství. Koho to sere?

(Joe Hallenbeck - Posledny skaut)
nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
vlk#


PříspěvekZaslal: st srpen 15, 2018 9:32 am    Předmět: Odpovědět s citátem

frajeři! výborný cestopis, za těch pár minut jsem to skoro prožil, skoro, bez toho prožitku to není ono ;)
nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
cohen999


PříspěvekZaslal: st srpen 15, 2018 10:01 am    Předmět: Odpovědět s citátem

Kto by to bol kedy býval povedal, že budeš mať niekedy problém so sÚložou.
Historky samozrejme pobavili, tie skrpale co si zrusil su asi rucna praca na zakazku, predpokladam. No hadam ti ich nejaky zrucny svec na kopyte zosije.
_________________
Zvykne sa hovorit, ze kto zabehne maraton, uz si nemusi nic dokazovat. Ja by som ale este rad snatch test s 32kg, press s 40 a TGU s 48kg :)
185/82
nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
Turakam


PříspěvekZaslal: st srpen 15, 2018 10:23 am    Předmět: Odpovědět s citátem

Dobré, Štúr nebol?
_________________
"I guess he’s taking Hunt to Takedown City, where the pain is free and the hits are plenty."
On to Turakam nemyslí zle, občas jsou ty jeho poznámky na ránu, ale většinou jsou dost na místě. To je takový náš Dr. House
"Conor Bless"
nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
decarabas


PříspěvekZaslal: st srpen 15, 2018 11:08 am    Předmět: Odpovědět s citátem

Vlk: ver mi,zažiť to nechceš

Cohen: jo,ručne šité boty z Ukrajiny. Týpek nečakal,že tučné prasa ako ja,čo chodí ako ochrnutý mrož s tým bude chodiť 26km denne po zjazdovkách. Uvidíme,čo sa s tým bude dať robiť.

Turek: Štúr je mimo historickej party,ale aspoň sme si s ním dali symbolické foto,viď posledný obrázok
_________________
Voda je mokrá, nebe je modrý a ženský mají tajemství. Koho to sere?

(Joe Hallenbeck - Posledny skaut)
nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
Dante Flyshit


PříspěvekZaslal: st srpen 15, 2018 11:17 am    Předmět: Odpovědět s citátem

Klobúk dole že si mal vôľu to zvládnuť. Ja som na turistiku lenivec
nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
Judson


PříspěvekZaslal: st srpen 15, 2018 8:03 pm    Předmět: Odpovědět s citátem

Podle toho popisu cesty to vypada, ze ste meli mobil ?
Ale podle popisu na zacatku me prijde, ze byl zakazanej...
A jak to bylo treba s mapou ?
nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
decarabas


PříspěvekZaslal: st srpen 15, 2018 8:21 pm    Předmět: Odpovědět s citátem

Dante: odteraz už aj ja!
Judson: jo,mali sme nielen mobil,ale aj dokumentaristu v civile,ktorý mal foťák - chlapec si neveril,že by to dal v dobovom vybavení,tak sa rozhodol ísť s nami ako dokumentarista. Obrazový materiál bude použitý v bratovom článku. Mobily patria do kategórie bezpečnosť a nijak neovplyvnili samotnú cestu či zážitky. Mapu sme mali,aj oficiálny popis púte,ktorý vydala cirkev,tak sme sa mohli orientovať.
_________________
Voda je mokrá, nebe je modrý a ženský mají tajemství. Koho to sere?

(Joe Hallenbeck - Posledny skaut)
nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
 
odeslat nové téma   Odpovědět na téma - Dennicek starého slabého naturálneho hejtera Carabasa Jdi na stránku Předchozí  1, 2, 3 ... 233, 234, 235
Rychle na stránku:


 
Přejdi na:  
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru